» Blogy » slovakpresident
» zobraziť všetky články od uživateľa slovakpresident
Hymnus na lásku
(Prvý list Korinťanom, 13,1-13,13) 1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi
aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a
zuniaci cimbal. 2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky
tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som
vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. 3 A keby som
rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo,
aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. 4
Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa,
nevystatuje sa, 5 nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa,
nemyslí na zlé, 6 neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. 7
Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. 8 Láska nikdy
nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. 9
Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. 10 Ale keď príde
to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. 11 Keď som bol dieťa
hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa.
Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12 Teraz vidíme len
nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba
čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. 13 A tak
teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je
láska.
27.02.2009 11:27
Predchádzajúci článok: Latinské výroky
Následujúci článok: VtIp O pRvEj KáZnI
komentáre