Vianoce a okruh ich slávenia
Dve miliardy kresťanov oslávia Vianoce.
Narodenie
Ježiša Krista – sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia,pokoja a lásky
- Vianoce 24. - 25. decembra oslávia na celom svete dvemiliardy
kresťanov. Presný dátum narodenia Pána asi pred 2000 rokmiznámy nie je.
Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené poprvý raz z
roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií sláviakresťania rôznych
cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci,protestanti a časť
pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľagregoriánskeho kalendára.
Časť pravoslávnych veriacich oslavujevianočné sviatky podľa juliánskeho
kalendára 6. januára.
Sviatok Narodenia Pána - VIANOCE (25. december)
Slávnosť
Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčšímcirkevným
sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitnýsviatok a od
polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu sinými „zjaveniami
Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe savšak v polovici 4.
storočia začína objavovať osobitná spomienka Božiehonarodenia (prvý
záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25.decembra. Keďže 25.
marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána,keď archaniel
Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o9 mesiacov (čo
je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohtodatovania je symbolický
deň narodenia Pána práve 25. december. Ďalšouhypotézou je
dejinno–náboženská hypotéza, ktorá hovorí ochristianizácii a novej
kresťanskej interpretácii rímskeho sviatkunarodenia Slnka. Kresťania
tento pohanský sviatok Natalis Solis invictipoužili a nanovo ho
interpretovali v kresťanskom duchu. Rímskikresťania tento štátny
sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatoknarodenia Krista – ako
Slnka na základe biblických citátov. Napr.Kristus ako Slnko
spravodlivosti – Sol iustitiae, Kristus – Svetlosveta.
Tento dátum
bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. JánZlatoústy (347 -
407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochiiargumentuje, že
rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra jesprávne a bolo
potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celomkresťanskom svete od
Trácie po Cadiz.
Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz
celebruje tri sväté omše:polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a
slávnostnú dennú. V Ríme pápežzvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny
Márie Snežnej pri jasličkách,rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a
slávnostnú dennú v Bazilike sv.Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740 - 1758)
pripisoval týmto trom svätýmomšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša
Krista: od večnosti v loneNebeského Otca, telesne a v čase z Panny
Márie v Betleheme a duchovne vnašich srdciach.
Ježiš sa narodil v
Betleheme (heb. Dom chleba). Je to mesto asi 8 kmjužne od Jeruzalema,
rodisko kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniuobyvateľstva Jozef z
Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľatradície v jaskyni za
mestom) sa narodil Ježiš.
Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s
vigíliou a s oktávou. Vianočnéobdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch
a končí sa nedeľou po ZjaveníPána (do r. 1969 sa končilo 2. februára).
Do tohto obdobia zaraďujemeštyri významné sviatky kresťanského
kalendára: Sviatok Svätej rodiny,Slávnosť Bohorodičky Panny Márie,
slávnosť Zjavenia Pána a sviatokKrstu Pána.
Sviatok Svätej rodiny (30. decembra 2007)
Tento
sviatok sa od r. 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. KultSvätej
rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku,ale do
kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia.Jedným z jeho
horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1567 -1622), ktorý
predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako zemský obraznebeskej
Najsvätejšej Trojice. K tejto myšlienke pridali ďalší rozmerjezuiti vo
Francúzsku, ktorí ju dávali ako vzor kresťanských rodín. Vofrancúzskej
časti Kanady veľkým šíriteľom úcty k Svätej rodine bolquebecký biskup
Francois de Montmorency Laval (1623 - 1708). Medzipodporovateľov kultu
Svätej rodiny patrili aj pápeži Pius IX. (1846 -1878) a Lev XIII. (1878
- 1903), ale až Benedikt XV. v r. 1921 nariadilslávenie tohto sviatku
pre celú Cirkev (pôvodne sa slávil na prvúnedeľu po Zjavení Pána).
Sviatok Panny Márie Bohorodičky (1. január)
Podľa
záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezalichlapčeka
a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínalaCirkev v
dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6.storočia
tradične slávil l. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý saslávil v
nedeľu medzi l. a 6. januárom, alebo - keď v tomto rozmedzínedeľa
nebola – 2. januára. Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny
vofrantiškánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho
horlivýmšíriteľom bol sv. Bernardín Siensky (1380 - 1444). Od 15.
storočia saslávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a
vo VeľkejBritánii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú Cirkev zaviedol
pápežInocent XIII. v r. 1721.
Ôsmy deň po Vianociach bol až
donedávna známy ako sviatok ObrezaniaPána. Pôvodne to však bol
mariánsky sviatok, ako o tom svedčili vlastnémodlitby (propria) pri sv.
omši a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkevvyzdvihovala a odvolávala sa
na zásluhy Panny Márie. V Ríme sa tentosviatok slávil od 7. storočia a
hlavné bohoslužby sa odbavovali vchráme Santa Maria Antica, ktorý dal
postaviť pápež Ján VII. (701 -707), pôvodom Grék a vyznaním „služobník
Panny Márie“.
Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa tieto
dva sviatkynahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si
Cirkevpripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna
Božiehoa jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom
ekumenickomkoncile v Efeze (r. 431). Je oslavou materstva Panny Márie a
témabohoslužby dňa je vyjadrená slovami sv. Pavla „Keď prišla plnosť
času,Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy...“ (Gal 4,4). Takto sa
ztohto sviatku Pána stal sviatok Panny Márie.
Bohorodička (gr.
Theotokos, lat. Deipara) – titul, ktorým prvotnáCirkev poctila Pannu
Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa nímskutočnosť, že Mária bola
matkou Božieho Syna nielen ako človeka, aleaj ako pravého Boha. V 5.
storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti oteologickej správnosti tohto
titulu. Koncil v Efeze r- 431 odsúdiltento bludný názor a vyhlásil
dogmu, že Panne Márii ako matkeBohočloveka Ježiša Krista názov
Bohorodička právom patrí.
Sviatok Zjavenia Pána – Traja králi (6. januára 2008)
Na
Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia
Pána(Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod
mudrcovz Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Kána Galilejskej. V
4.storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a
čítaniakládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo
učenci zPerzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách
zobrazovaníako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár,
hocievanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte,
kráľovskejhodnosti a menách, nič nehovorí. Kult „Troch kráľov“ bol v
stredovekuveľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v
Miláne, odkiaľich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do
Kolína nad Rýnom,kde boli uložené v katedrále.
Zjavenie Pána je
zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, BožiehoSyna a Spasiteľa
sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbouv Káne sa slávi
poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli zVýchodu. V týchto
mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitýchpohanských náboženstiev,
evanjelium vidí prvotiny národov, ktoréprijímajú dobrú zvesť o spáse
skrze vtelenie. Príchod mudrcov doJeruzalema s cieľom pokloniť sa
židovskému kráľovi ukazuje, že vmesiášskom svetle Dávidovej hviezdy
hľadajú v Izraeli toho, ktorý budekráľom národov. Ich príchod znamená,
že pohania môžu objaviť Ježiša aklaňať sa mu ako Božiemu Synovi a
Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátiak židom a príjmu od nich mesiášske
prisľúbenie, ako sa nachádza vStarom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že
všetky národy vstupujú dorodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady
vyvoleného ľudu“. (KKC 528)
Útek do Egypta a povraždenie neviniatok
sú prejavom toho, ako temnotyodporujú svetlu: „Prišiel do svojho
vlastného, a vlastní ho neprijali“(Jn 1,11). Celý Kristov život bude
poznačený prenasledovaním. A jehovlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho
návrat z Egypta pripomína exodusa predstavuje Ježiša ako definitívneho
osloboditeľa. (KKC 530, 574)
Sviatok Krstu Pána (13. januára 2008)
Krst
Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote,pretože je
začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetcitraja
synoptickí evanjelisti (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3, 21-22) aimplicitne
sa o ňom zmieňuje i Ján. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (spoklonou
troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatokZjavenia
Pána (6. januára). Od r. 1969 sa však slávi osobitne, a to vnedeľu po
Zjavení Pána. Ak táto nedeľa pripadne na 7. alebo 8. januára,sviatok sa
neslávi - z liturgického hľadiska sa dáva prednosť sláveniuII.
vianočnej nedele. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné
obdobiekončí.
Vianoce a stavanie betlehemov
K
dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov
sjasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov
aanjelov. Jedná sa o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za
pôvodcubetlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý
postavilprvý betlehem v Greccio v r. 1223.
Pieseň Tichá noc, svätá noc
Svetoznáma
pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz pred 188rokmi v
Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievaliduchovný Joseph
Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v kostolíku vOberndorfe. Vtedy táto
melódia vyvolala oduševnenie lodníkov na riekeSalzach a ich rodín, dnes
sa spieva na celom svete vo viac ako 200jazykoch. Históriu tejto
salzburskej vianočnej piesne a jej melódiu simožno vyhľadať na
internetovej stránke www.stillenacht.at. Za tútopieseň vďačíme kňazovi
Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu.Učiteľa Franza Xavera Grubera
z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfezastupoval organistu, požiadal, aby k
jeho básni skomponoval vhodnúmelódiu s dvomi sólovými hlasmi a -
pretože organ mal poruchu – sosprievodom gitary. Text vo forme básne
napísal Mohr už dva roky predtýmv Mariapfarre v Lungau.
Vianočný strom pre Svätého Otca
Vianočný
strom pre Svätého Otca Benedikta XVI. tento rok priviezli zlesov
talianskeho regiónu Južné Tirolsko. Jedľa vysoká tridsať metrovje
ozdobená 2000 guľami, a spolu s ňou bolo darovaných aj 50
malýchstromčekov pre pápežov apartmán, Aulu Pavla VI. a kancelárie
Rímskejkúrie. Neďaleko vianočného stromu bude stáť betlehem: zo
sedemnástichpostáv v nadživotnej veľkosti je deväť originálnych,
vytvorených roku1842 sv. Vincentom Pallottim. Túto tradíciu zaviedol
pápež Ján PavolII. v roku 1982.
Archív TK KBS.
( TK KBS,ej;jk ) 20071218015
Prajem vsetkym citatelom pozehnane Vianoce plne lasky, pokoja, porozumenia a NIE JE DVOLEZITED DAVAT A DOSTAVAT dvolezite je rozdavat LASKU :-)
















komentáre