» Blogy » ondrejiq

» zobraziť všetky články od uživateľa ondrejiq

vianoce 2007

Vianoce a okruh ich slávenia

Dve miliardy kresťanov oslávia Vianoce.

Narodenie Ježiša Krista – sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia,pokoja a lásky - Vianoce 24. - 25. decembra oslávia na celom svete dvemiliardy kresťanov. Presný dátum narodenia Pána asi pred 2000 rokmiznámy nie je. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené poprvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií sláviakresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci,protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľagregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavujevianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 6. januára.

Sviatok Narodenia Pána - VIANOCE (25. december)

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčšímcirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitnýsviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu sinými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe savšak v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božiehonarodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25.decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána,keď archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o9 mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohtodatovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december. Ďalšouhypotézou je dejinno–náboženská hypotéza, ktorá hovorí ochristianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatkunarodenia Slnka. Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invictipoužili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímskikresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatoknarodenia Krista – ako Slnka na základe biblických citátov. Napr.Kristus ako Slnko spravodlivosti – Sol iustitiae, Kristus – Svetlosveta.
Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. JánZlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochiiargumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra jesprávne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celomkresťanskom svete od Trácie po Cadiz.
Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše:polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. V Ríme pápežzvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej pri jasličkách,rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv.Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740 - 1758) pripisoval týmto trom svätýmomšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša Krista: od večnosti v loneNebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne vnašich srdciach.
Ježiš sa narodil v Betleheme (heb. Dom chleba). Je to mesto asi 8 kmjužne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniuobyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľatradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš.
Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočnéobdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po ZjaveníPána (do r. 1969 sa končilo 2. februára). Do tohto obdobia zaraďujemeštyri významné sviatky kresťanského kalendára: Sviatok Svätej rodiny,Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, slávnosť Zjavenia Pána a sviatokKrstu Pána.

Sviatok Svätej rodiny (30. decembra 2007)

Tento sviatok sa od r. 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. KultSvätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku,ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia.Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1567 -1622), ktorý predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako zemský obraznebeskej Najsvätejšej Trojice. K tejto myšlienke pridali ďalší rozmerjezuiti vo Francúzsku, ktorí ju dávali ako vzor kresťanských rodín. Vofrancúzskej časti Kanady veľkým šíriteľom úcty k Svätej rodine bolquebecký biskup Francois de Montmorency Laval (1623 - 1708). Medzipodporovateľov kultu Svätej rodiny patrili aj pápeži Pius IX. (1846 -1878) a Lev XIII. (1878 - 1903), ale až Benedikt XV. v r. 1921 nariadilslávenie tohto sviatku pre celú Cirkev (pôvodne sa slávil na prvúnedeľu po Zjavení Pána).

Sviatok Panny Márie Bohorodičky (1. január)

Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezalichlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínalaCirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6.storočia tradične slávil l. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý saslávil v nedeľu medzi l. a 6. januárom, alebo - keď v tomto rozmedzínedeľa nebola – 2. januára. Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny vofrantiškánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho horlivýmšíriteľom bol sv. Bernardín Siensky (1380 - 1444). Od 15. storočia saslávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a vo VeľkejBritánii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú Cirkev zaviedol pápežInocent XIII. v r. 1721.
Ôsmy deň po Vianociach bol až donedávna známy ako sviatok ObrezaniaPána. Pôvodne to však bol mariánsky sviatok, ako o tom svedčili vlastnémodlitby (propria) pri sv. omši a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkevvyzdvihovala a odvolávala sa na zásluhy Panny Márie. V Ríme sa tentosviatok slávil od 7. storočia a hlavné bohoslužby sa odbavovali vchráme Santa Maria Antica, ktorý dal postaviť pápež Ján VII. (701 -707), pôvodom Grék a vyznaním „služobník Panny Márie“.
Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa tieto dva sviatkynahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkevpripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božiehoa jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickomkoncile v Efeze (r. 431). Je oslavou materstva Panny Márie a témabohoslužby dňa je vyjadrená slovami sv. Pavla „Keď prišla plnosť času,Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy...“ (Gal 4,4). Takto sa ztohto sviatku Pána stal sviatok Panny Márie.
Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) – titul, ktorým prvotnáCirkev poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa nímskutočnosť, že Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, aleaj ako pravého Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti oteologickej správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze r- 431 odsúdiltento bludný názor a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matkeBohočloveka Ježiša Krista názov Bohorodička právom patrí.

Sviatok Zjavenia Pána – Traja králi (6. januára 2008)

Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána(Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcovz Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Kána Galilejskej. V 4.storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítaniakládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci zPerzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaníako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hocievanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskejhodnosti a menách, nič nehovorí. Kult „Troch kráľov“ bol v stredovekuveľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom,kde boli uložené v katedrále.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, BožiehoSyna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbouv Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli zVýchodu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitýchpohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoréprijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov doJeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že vmesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý budekráľom národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša aklaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátiak židom a príjmu od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza vStarom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú dorodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“. (KKC 528)
Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho, ako temnotyodporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“(Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jehovlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodusa predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa. (KKC 530, 574)

Sviatok Krstu Pána (13. januára 2008)

Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote,pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetcitraja synoptickí evanjelisti (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3, 21-22) aimplicitne sa o ňom zmieňuje i Ján. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (spoklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatokZjavenia Pána (6. januára). Od r. 1969 sa však slávi osobitne, a to vnedeľu po Zjavení Pána. Ak táto nedeľa pripadne na 7. alebo 8. januára,sviatok sa neslávi - z liturgického hľadiska sa dáva prednosť sláveniuII. vianočnej nedele. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobiekončí.

Vianoce a stavanie betlehemov

K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov sjasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov aanjelov. Jedná sa o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcubetlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavilprvý betlehem v Greccio v r. 1223.

Pieseň Tichá noc, svätá noc

Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz pred 188rokmi v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievaliduchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v kostolíku vOberndorfe. Vtedy táto melódia vyvolala oduševnenie lodníkov na riekeSalzach a ich rodín, dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200jazykoch. Históriu tejto salzburskej vianočnej piesne a jej melódiu simožno vyhľadať na internetovej stránke www.stillenacht.at. Za tútopieseň vďačíme kňazovi Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu.Učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfezastupoval organistu, požiadal, aby k jeho básni skomponoval vhodnúmelódiu s dvomi sólovými hlasmi a - pretože organ mal poruchu – sosprievodom gitary. Text vo forme básne napísal Mohr už dva roky predtýmv Mariapfarre v Lungau.

Vianočný strom pre Svätého Otca

Vianočný strom pre Svätého Otca Benedikta XVI. tento rok priviezli zlesov talianskeho regiónu Južné Tirolsko. Jedľa vysoká tridsať metrovje ozdobená 2000 guľami, a spolu s ňou bolo darovaných aj 50 malýchstromčekov pre pápežov apartmán, Aulu Pavla VI. a kancelárie Rímskejkúrie. Neďaleko vianočného stromu bude stáť betlehem: zo sedemnástichpostáv v nadživotnej veľkosti je deväť originálnych, vytvorených roku1842 sv. Vincentom Pallottim. Túto tradíciu zaviedol pápež Ján PavolII. v roku 1982.

Archív TK KBS.

( TK KBS,ej;jk ) 20071218015