Mladá žena vyskočila z kresla ihneď ako uvidela chirurga vychádzať z operačnej sály. Pýtala sa:  ,,Ako sa má môj synček? Bude v poriadku? Kedy ho môžem vidieť?“
      Chirurg odvetil: „Je mi to ľúto, robili sme čo bolo v našich silách, ale váš syn to neprežil.“
      Anna sa so slzami v očiach pýtala: ,,Prečo malé deti dostanú rakovinu? Vari o ne už Boh nedbá? Kde si bol Bože, keď ťa môj syn potreboval?“
      Cesta domov bola pre Annu veľmi ťažká. Ešte ťažšie bolo vkročiť do prázdneho domu. Začala ukladať modely autíčok a ostatné osobné veci v jeho izbe presne na miesto, kde si ich vždy  odkladal on.  Ľahla si naprieč jeho posteľou, pritlačila k sebe jeho podušku a vyplakala sa až od únavy zaspala. Bolo okolo polnoci, keď sa Anna zobudila. Vedľa nej na posteli ležal zložený list. V liste stálo:
      Drahá mamka,
      viem že ti budem chýbať, ale neboj sa že na teba niekedy zabudnem, alebo prestanem ťa mať rád, len preto, že nie som vedľa teba aby som ti povedal: ,,Mám Ťa rád.,“ Stále ťa budem milovať, mami, dokonca každý deň viac a viac. Jedného dňa sa opäť uvidíme. Dovtedy, ak by si chcela, mohla by si si adoptovať malého chlapca aby si nebola taká sama, mne by to nevadilo. Mohol by mať moju izbu a všetky moje staré veci aby sa s nimi mohol hrať. Ale ak by si sa rozhodla pre dievčatko, asi by sa jej nepáčili tie isté veci ako chlapcom. Musíš jej kúpiť bábiky a dievčenské veci, veď vieš. Nesmúť nado mnou. Toto je skutočne nádherné miesto. Dedko a babka sa so mnou zvítali hneď ako som sem prišiel a ukázali mi to tu naokolo, ale bude mi trvať veľa času, než to všetko spoznám. Anjeli sú takí správni. Veľmi rád na nich pozerám keď lietajú. A vieš čo? Ježiš nevyzerá ako na žiadnom obrázku. Áno, keď som ho uvidel, hneď som vedel, že je to on. Sám Ježiš ma vzal vidieť Boha Otca!  A hádaj čo mami! Sedel som Bohu na kolenách a rozprával som sa s ním, ako keby som bol niekto veľmi dôležitý. To bolo vtedy, keď som mu povedal, že ti chcem napísať list, aby som ti povedal Zbohom a všetko ostatné. Ale ja som hneď vedel, že to nie je dovolené. No ale vieš čo mami? Boh mi podal jeho vlastné pero a papier, aby som ti napísal tento list. Ten anjel čo ti má doniesť tento list sa tuším volá Gabriel. Boh mi povedal, aby som ti dal odpoveď na jednu otázku, ktorú si sa ho pýtala: ,,Kde bol keď som ho ja potreboval?“
      Boh mi hovoril, že bol na tom istom mieste so mnou tak, ako bol so svojím synom Ježišom, keď bol na kríži. Bol presne tam, a tak je vždy so všetkými jeho deťmi. Mami, nik iný nemôže vidieť, čo som ti napísal, len ty. Pre všetkých ostatných je to len kus bieleho papiera. Nie je to super?  Musím už vrátiť Bohu jeho pero späť.  Musí písať ďalšie mená do piera. Nie je to super?  Musím už vrátiť Bohu jeho pero späť.  Musí písať ďalšie mená do Knihy života. Dnes musím zasadnúť na večeru za stôl s Ježišom. Som si istý, že jedlo bude vynikajúce.
      Oh, skoro som ti zabudol povedať. Už ma nič nebolí. Všetka tá rakovina zmizla. To ma teší, lebo som už nemohol viac vydržať tú bolesť a Boh už tiež nemohol vidieť, že ma to tak veľmi bolí. To bolo vtedy keď ku mne poslal Anjela milosrdenstva. Anjel mi povedal, že som špeciálna zásielka. To je, čo?
      S láskou od Boha Otca, Ježiša a odo mňa