Bol velký boží sviatok. Všetky stvorenia sa usilovali priniesť Bohu najkrajší dar. Veveričky najchrumkavejšie oriešky, zajace najkrajšie balíčky najčerstvejšej zeleninky................Zdalo sa, že všetkým zvieratkám sa podarilo nájsť pre Boha najvyberanejší dar. Okrem človeka. Človekovi sa nepozdávalo nič, čo by bolo hodno Boha. Veci, ktoré by sa Bohu snáď mohli páčiť už povyberali ostatné zvieratká. Úbohý človek! Pochodil celý svet, aby pre Boha dačo našiel, ale vrátil sa s prázdnymi rukami. Bol z toho veľmi smutný. Začalo sa odovzdávanie darov. Všetky božie stvorenia sa postavili do radu. Bol to nesmierne dlhý rad. A na jeho konci stál človek. S prázdnymi rukami. Nič nenašiel. Rad postupoval, až sa napokon scvrkol asi na 20 zvierat. Človek začal byť nepokojný. keď bol na rade, prišlo mu na um čosi, na čo nikdy nemyslel. A tak urobil to, čo sa neopovážilo urobiť ani jedno zo zvierat. Pribehol k Bohu, posadil sa na kolená, a čosi mu pošuškal do ucha. Tvár Boha vzápätí zažiarila. Bola to najšťastnejšia tvár, akú nikto nikdy dovtedy nevidel. Človek zašepkal Bohu 2 najkrajšie slová: MILUJEM ŤA! AKé neuveritelné. Len 2 slová stačia na to any sme Bohu ukázali ako nesmierne ho milujeme. Ale mi na to zabúdame. A tak nie mi ale on nám stále pripomína ako nás nesmierne miluje. A tak chcem Bohu podakovať za jeho nesmiernu lásku k nám. lebo aj ked by som bol na svete jediný, viem že nie som sam, lebo Pán je so mnou.