Zdravím všetkých športovcov a športovkyne. Ak čítate tento článok tak z najväčšou pravdepodobnosťou máte sedavé zamestnanie. :-) Čoho vedľajší efekt je nedostatok športu. A to že píšem tento článok znamená, že som na tom podobne. Lenivosť to je veľká sila a ťažko sa prekonáva. To človek stále hľadá nejaké prekážky, len aby sa nemusel namáhať. Počul som aj extrémny názor, citujem: "ja behať ne idem lebo sa spotím!". Taký človek už ani nepamätá čo to beh je a potí sa, len keď zje horúce jedlo alebo sa rozčúli nad televíznym seriálom. A vieme aké sú príznaky nedostatku športu? Určite to tušíme.. Nuž tak treba niečo zmeniť a začať športovať. 

Zadefinujme si na začiatok pojem šport - športovať. Športovaním nemožno nazvať činnosti ako: vstať z postele s dobrým pocitom posilnenia brušných svalov, veľká potreba na toalete, 15 minút chôdze ráno do práce, zdolanie 10tich schodov, tlačenie nákupného vozíka v obchoďáku (no ono keď nakupujete žrádlo na mega akciu a motáte sa s plným vozíkom aspoň hodinu po obchoďáku a najme pri pultoch s alkoholom , tak to už sa dohodnime, že budeme nazývať športom, ale pokračujme ďalej), sledovanie športu v televízii, i keď seriózne výskumy tvrdia, že aj myšlienka na šport pomáha. Ale ja si myslím, že Vás skôr zavedie do chladničky zo slovami "blázni, že sa im chce v tom počasí". Dievčatá, maľovanie očí tiež nie je šport. Ja viem, že treba mať ruku dlho vo vzduchu a pevne držať totu kefku na mihalnice s čiernym boxom, ale to je skôr umenie. A klobúk dole pred vkusne namaľovanými očami. Už som videl všelijaké Sfingy a Kleopatry. No ale o maľovaní očí nabudúce a niekto iný (najlepšie keď to bude holka).

A čo vlastne ten šport je? V prvom rade šport začína po 10 - 20tich minútach aktívneho pohybu. Ale žiadna šoková terapia, pekne pozvoľne. Vtedy sa pulz dostane na vyššiu frekvenciu a začíname sa mierne potiť, čo je väčšinou nechcený efekt, ale pri športe to musí byť a je to zdravé. Veď keď už máme tie potné žľazy (to je ale nechutné slovo :-)  ) tak ich treba sem tam použiť. Po prekonaní tejto fáze, kedy sa nám zdá že dajak málo kyslíku dnes vo vzduchu a srdce bije ako na prvom rande, a kde niektorí už končia a idú na pivo, až vtedy sa svaly začínajú preberať a efektívne pracovať. Ak si nájdeme svoje tempo, že pľúca stíhajú okysličovať a srdce pumpovať dostatočné množstvo krvi, tak v tomto tempe vydržíme relatívne dlho. A potešujúca správa - Spaľujeme tuky, cukry, knedliky, pivo a kto vie čo ešte. Jednoducho sa zbavujeme zásob. Boli síce plánované na horšie časy, ale buďme optimisti. Črtá sa na lepšie časy takže zásoby nepotrebujeme.  Kto by to stále zo sebou nosil.

Okrem toho ma šport aj iné účinky. Napríklad maximálna frekvencia srdca u netrénovaného človeka je 140 - 150 tepov za minútu, kde u trénovaného je 180 - 200. Takže naberiete lepšiu farbu keď Vás niekto rozčúli a stihnete aj viac nadávok za minútu. Srdce prečerpá za minútu 40 litrov krvi pri intenzívnej záťaži. Trénovaný človek dosahuje tento prietok aj zvečšením objemu srdca kde netrénovaný len frekvenciou, ktorá má svoju maximálnu hranicu. Takže flákač nikdy nedosiahne taký prietok krvi ako športovec. Prehnané zväčšenie srdca zase môže viesť k jeho prasknutiu, ale až takto športovať tu nikto nemieni. Športovci aj pomalšie a hlbšie dýchajú čo je spôsobené väčším objemom pľúc, ale aj väčšou schopnosťou absorpcie kyslíka tkanivom v pľúcach. To potom exnúť pivo na jeden nádych nie je problém. Normálne dýchanie v kľude je asi 16-20 nádychov za minútu. Šport ma ešte kopu všeobecne známych kladných účinkov na fyzické aj psychické zdravie, ale to už by stačilo.

Ešte by som sa na chvíľu zastavil pri činnosti svalu. Sval, ktorý je mierne zaťažený získava energiu najme štiepením ATP (adenosintrifosfátu - nachádza sa priamo vo svale), teda oxidáciou, na ktorú je potrebný kyslík. To je stav v podstate bez vedľajších účinkov. Pri nárazovej a namáhavej činnosti, kedy krv nestíha zásobovať svaly kyslíkom (sval dostáva len 2 - 5 % potrebného kyslíku), sa energia získava anaeróbnymi procesmi kde nie je potrebný kyslík (sval pracuje na kyslíkový dlh). Pri týchto reakciách vzniká kyselina mliečna, ktorá spôsobuje nám všetkým tak známu svalovku. Takže to nás bolí kyselina mliečna. Tá sa potom postupne zo svalov odbúrava a zároveň sa obnovuje zásoba látok na ďalšiu prácu v kyslíkovom dlhu. Tieto látky sú priamo vo svale, hneď prístupné a pripravené k použitiu pri nárazovej záťaži. Predísť svalovke sa potom logicky dá postupným rozcvičením a zahriatím svalov, aby sa frekvencia srdca a dýchania stíhala prispôsobovať potrebám svalov. V priebehu dlhšie trvajúcej práce svaly siahajú ešte po jednom zdroji energie. Vo zvýšenej miere sa využíva práve energia z telových zásob a to sú tie naše nechcené zásoby.

Máte dosť ne? Nabudúce by som popísal niečo možno o strečingu, a ako sa rozcvičiť aby sme sa dostali do tempa a  možno pohľadám aj nejaké fakty o správnej výžive, aby svaly dostali čo potrebujú. Šak uvidíme k čomu sa dostanem. Ináč pre pražákov a blízke okolie. Snažíme sa pravidelne hrávať futbal (väčšinou v sobotu), len nás je akosi málo,  tak keby niekto chcel zahrať nech sa ozve do diskusie.

Športu zdar!                                                 Vasekk